Nejednotnosť nespokojných
Spôsobom pre Slovensko obvyklým sa v kruhoch nespokojných vyprofilovali starorevolucionári 89-teho, dlhoroční bojovníci slova, mladí organizátori a ich priaznivci, veční oponenti, radikáli a bežní nespokojní, ktorí sa čím ďalej tým viac zmietajú v slovných prestrelkách týchto skupín. Treba si uvedomiť, že nikdy sa nezhodneme vo všetkom na 100%, ale oslabovať šancu niečo zmeniť takýmito žabomyšími vojnami je nezodpovedné. Všetci, ktorých spája nespokojnosť so súčasným stavom by mali poskytnúť svoje vedomosti a skúsenosti a zasadiť sa o formulovanie spoločných cieľov a riešení.
Absencia vytýčenia reálnych krokov za dosiahnutie cieľa
Všetci vieme, že 10. marca 2012 sa majú konať voľby do Národnej rady Slovenskej republiky. Ná námestí sme počuli, že by mali byť odložené. Ja sa pýtam ako? Ústava Slovenskej republiky ani Zákon o voľbách do Národnej rady SR o možnosti zmeny termínu volieb nič nehovoria. Takže je potrebná ústavno-právna analýza. Ak by sa cesta našla, je veľmi pravdepodobné, že takúto zmenu by musel zase vyhlásiť Predseda Národnej rady SR, keďže on vyhlásil aj samotné voľby. Urobí to?
Taktiež som počula výzvu na odovzdanie prázdnych hlasovacích lístkov. Ale mnohí možno viete, že tieto prázdne lístky budú pri sčítaní jednoducho vyradené ako neplatné a tak sa len v zmysle parlamentnej matematiky zvýši počet kresiel istej ľavicovej strany, ktorej voliči sú mimoriadne oddaní a voliť určite pôjdu.
Ja si myslím, že jediným riešením je nový politický subjekt. Politické hnutie, ktorého cieľom by pre začiatok mohol byť minimálne fakt, že im odovzdané hlasy budú predstavovať ľudí totálne nespokojných s politickými osobnosťami i systémom, ktorý tu vládne. Za daných podmienok je takéto nové hnutie jediná možnosť ako relevantne deklarovať nelegitímnosť vlády. V opačnom prípade sa budeme opäť prizerať tomu ako sa víťazi z volieb kde platne volilo približne 20% všetkých voličov, budú titulovať za legitímnych zástupcov nás všetkých.
Reviziu by si zaslúžili i vytýčené ciele, keďže mnohé z nich sa nielen že nedajú zrealizovať do volieb, ale možno ani dlho po nich. Môžu byť preto výrazne frustrujúcim elementom. Je potrebné formulovať konkrétne ciele, ktorých napĺňanie je reálnejšie a budú tak posmelením pre všetkých zmeny chtivých. Napríklad, aby sa každé odvolanie z verejnej funkcie z dôvodu netransparentného tendra, či podobných káuz automaticky spájalo s trestným stíhaním, pričom priebežné výsledky vyšetrovania /ako uznesenie o obvinení, obžaloba a pod./ by boli zverejňované na internetovej stránke štátneho orgánu, kde činiteľ pôsobil, keďže samotné odvolanie z funkcie rozhodne nie je trestom. Mohli by vzniknúť kontrolné orgány, ktoré by prostredníctvom revízie zverejnených zmluv a faktúr kontrolovali účelnosť hospodárenia štátnych orgánov, keďže priznajme si úprimne koľko z nás vo voľnom čase využíva tento, inak skvelý, výdobytok už padnutej vlády. A takýchto menších praktických cieľov by mohlo byť rozhodne viac.
Neexistencia plnohodnotnej verejnej diskusie
Áno ľudia diskutujú, dokonca horlivo, ale výsledky sú väčšinou známe len kruhu na diskusii zúčastnených, či už je to na sociálnej sieti alebo v kruhu známych. Myslím, že moje vyššie uvedené závery, ako nejednotnosť, zmätočnosť cieľov i stanovísk spôsobujú, že média dávajú pomerne malý priestor týmto udalostiam.
Domnievam sa, že organizátori protestov alebo osoby, ktoré si na prezentáciu v médiách zvolia by mali udržiavať živú a vážnu verejnú diskusiu, ktorá by prinášala relevantné podporné argumenty. Takáto vážna diskusia i zásadné argumenty majú potenciál jednak stmeliť nespokojných, presviedčať neistých a v neposlednom rade zásadne konfrontovať našich aktuálnych "zástupcov".
Záverom len dodám, že dúfam a úprimne verím, že nezahodíme túto príležitosť a výsledkom týchto nepokojných dní bude zmena k lepšiemu.